Prečo ženy vraždia, śestri neodchádzajú, Romeo miluje a matka mlčí...? – Aj taká bola sezóna 2024/2025

Sezóna 2024/2025 bola pre nás v divadle NA SKOK takou cestou, akú nezažívame každý rok. Niektoré sezóny plynú pokojnejšie, inokedy je to jazda ako na horskej dráhe – a táto patrila určite k tým druhým. Bol to čas, keď sme si opakovane overovali, že to, čo robíme, má zmysel, aj keď je to občas ťažké a vyčerpávajúce. Priniesol nám mesiace radosti, veľa nervov, prebdených nocí, rozhovorov o tom, čo funguje a čo nie, a nakoniec aj krásne chvíle uznania, ktoré sú pre ochotnícky súbor obrovskou vzpruhou.

Hneď na začiatku sezóny sme sa odhodlali aj na úplne iný projekt na aké sme zvyknutí, ktorý bol pre nás takou lahôdkou sezóny – premiéra inscenácie Prečo ženy vraždia. Už samotný názov budil zvedavosť, a to bolo vlastne naším cieľom – otvoriť tému, ktorá je dráždivá, vtipná, ale aj poriadne temná. Pamätáme si, ako sme pred vystúpením nervózne postávali v zákulisí a hovorili si, či sa diváci budú smiať tam, kde chceme, a či prijmú túto našu odvážnu hru. A prijali – od prvých minút sme cítili, že publikum ide s nami. Smiech, reakcie, spontánny potlesk – to všetko nám dodávalo energiu, aby sme si hranie užívali naplno. Po premiére sa Prečo ženy vraždia stali takou našou „oddychovkou“ počas sezóny, ale nie v zmysle menej dôležitej inscenácie. Skôr to bola inscenácia, ktorú sme radi hrali práve preto, že prinášala uvoľnenie. Brali sme ju na rôzne vystúpenia v okolí, do menších kultúrnych domov, kde sa stretávala s veľkým ohlasom. Diváci často hovorili, že si pri nej oddýchli, zabavili sa, ale zároveň si odniesli aj zamyslenie, pretože hra nastavuje zrkadlo vzťahom, vášňam a ľudským slabostiam. Osudy tejto inscenácie počas sezóny boli teda viac než priaznivé. Možno nezbierala také ocenenia na súťažiach ako Matka či Rómeo a Júlia, ale pre nás mala obrovskú hodnotu v tom, že sme sa cez ňu naučili pracovať s iným žánrom, s humorom a tempom, ktoré je úplne iné ako v tragédii. A rovnako dôležité bolo, že nám otvorila dvere k novému publiku – ľuďom, ktorí možno neprišli na vážnu drámu, ale nechali sa pritiahnuť lákavým názvom a odchádzali nadšení. Prečo ženy vraždia vnímame ako jej farebný, svieži prvok. Bola to inscenácia, ktorá nám dovolila zasmiať sa sami na sebe, uvoľniť sa po náročných skúškach vážnych hier a zažiť divadlo v jeho hravej, radostnej podobe. A zároveň sme pochopili, že aj takáto inscenácia má svoje miesto v našom repertoári, lebo divadlo predsa nie je len o slzách a tichu, ale aj o smiechu a radosti zo spoločného prežívania.

Už na začiatku predminulej sezóny sme si povedali, že pôjdeme do rizika a siahneme po Shakespearovi. Romeo a Júlia je klasika, ktorú pozná každý, a práve preto je ťažké priniesť niečo nové. Navyše, veršovaný text vie byť pre mladého herca poriadna výzva. Pamätáme si prvé skúšky, keď sme sa do tých veršov zaplietali a niekedy sme mali pocit, že z toho nič nebude. No postupne, krok za krokom, sme nachádzali rytmus a začali sme objavovať vlastný spôsob, ako túto tragédiu povedať. Nechceli sme len kopírovať staré inscenácie, túžili sme nájsť v príbehu niečo, čo prehovára k nám a k dnešnému divákovi. S touto inscenáciou sme sa predstavili na FEDIM-e v Raslaviciach a atmosféra tam bola nesmierne silná. Vnímali sme, že diváci sú zvedaví, ako sa mladý súbor popasuje s takou klasikou. Neskôr sme sa s Rómeom a Júliou dostali aj na Krajskú Scénickú Žatvu do Levoče a odtiaľ sme si odniesli bronzové pásmo. Pre nás to je dôkaz, že aj odvážne kroky majú cenu. Že aj keď si vyberieme náročnejšiu cestu, oplatí sa na nej vytrvať.

Popri Shakespearovi sme naďalej hrali aj Matku od Júliusa Barča-Ivana. Táto hra má v sebe niečo nesmierne silné a pravdivé – je to ťažký, introspektívny príbeh o rodine, vine, osude a obeti. Rozhodli sme sa k nemu pristúpiť minimalisticky. Nie veľké gestá, nie okázalá scénografia, ale presne naopak – úspornosť, koncentrácia, dôraz na vnútro postáv. Chceli sme, aby všetko stálo a padalo na hereckej práci a na sile dialógov. Na Belopotockého Mikuláši sa ukázalo, že tento prístup funguje. Naša inscenácia dostala strieborné pásmo a k tomu aj návrh na postup na celoslovenské kolo. A čo nás ešte viac potešilo, Tímea Bučková si odniesla ocenenie za svoj herecký výkon. Už vtedy sme tušili, že jej stvárnenie postavy Matky má výnimočnú silu, ale to, čo prišlo neskôr, prekonalo naše očakávania.

Na Festivale Aničky Jurkovičovej si Tímea odniesla cenu za najlepší ženský herecký výkon a o pár dní neskôr, na Akademickom Prešove, jej patrilo špeciálne ocenenie za tú istú postavu. Akademický Prešov je festival, kde sa stretáva špička amatérskeho divadla z celého Slovenska, preto bolo toto uznanie pre nás všetkých obrovským povzbudením. Okrem hereckých výkonov si tam všimli aj našu scénografiu – bielu kulisu, ktorá sa počas deja pomaly rozpadáva a symbolizuje dušu Matky, lámanú ťažkými skutkami jej synov. Tento detail bol pre nás kľúčový, pretože sme chceli, aby sa priestor stal súčasťou príbehu, aby sa menil spolu s ním.

A potom prišiel Gorazdov Močenok. Tam sme zažili jeden z najsilnejších okamihov sezóny. Na tejto celonárodnej prehliadke kresťanského divadla sme s Matkou získali hlavnú cenu. Po predstavení sme si všetci sadli do hľadiska, unavení, ale s pocitom, že sme na javisku nechali všetko. A keď neskôr prišiel verdikt poroty, chvíľu sme tomu ani neverili. V rozbore Peter Janků povedal, že napriek nášmu mladému veku dokážeme herecky zvládnuť aj tie najťažšie dramatické pasáže a že naše predstavenie kvalitatívne atakuje hranice profesionálneho divadla. Také slová sa nepočujú každý deň a my sme boli dojatí aj nesmierne vďační.

Popri novinkách a súťažných tituloch nesmieme zabudnúť na našu stálicu – Tri śestri. Táto inscenácia je už niekoľko sezón pevnou súčasťou nášho repertoáru a stále má čo povedať. Aj počas roka 2024/2025 sme ju viackrát priniesli na javisko a zakaždým sme cítili, že jej sila neoslabuje. Je to hra, ktorá nás ako súbor formovala, naučila nás precíznej práci s textom a tichu, s vnútorným napätím postáv, ale aj s jemným humorom. Diváci ju prijímajú vždy s veľkým záujmom, mnohí sa k nej radi vracajú a pre nás je vždy radosť zahrať ju znova – ako stretnutie so starým priateľom, ktorý nikdy nesklame.

Keď sa teraz spätne obzeráme na túto sezónu, vidíme za každým ocenením nielen samotný úspech, ale najmä všetko, čo mu predchádzalo. Hodiny a hodiny skúšok, hľadania, nekonečné debaty o tom, čo funguje a čo nie. Aj pochybnosti, keď sme si neboli istí, či ideme správnym smerom. No práve to všetko tvorí proces, bez ktorého by nebolo výsledkov.

Táto sezóna nás naučila veľa. Pokore, pretože úspech nie je nikdy samozrejmosť. Odvahe, pretože len riskovaním sa dá niečo objaviť. A tiež súdržnosti, lebo bez dôvery v tím a bez toho, že si navzájom veríme, by sme to nikdy nezvládli. Sezóna 2024/2025 je za nami a my sme hrdí na to, čo sme spoločne dokázali. Zároveň však cítime, že toto nie je koniec, ale len ďalší krok na ceste. Chceme rásť, hľadať nové spôsoby, skúšať nové formy a najmä – prinášať príbehy, ktoré sa dotýkajú sŕdc. Pretože práve o to nám ide. Byť prostredníctvom divadla čo najbližšie k človeku.

SÚPIS OCENENÍ V SEZÓNE 2024/2025

• Július Barč-Ivan: Matka  - Belopotockého Mikuláš 2025 (regionálne kolo v Raslaviciach) - zlaté pásmo - priamy postup na krajské kolo

• William Shakespeare (na motívy): Romeo a Júlia - FEDIM 2025 (regionálne kolo v Raslaviciach) - zlaté pásmo - priamy postup na krajské kolo

• Július Barč-Ivan: Matka  - Festival Aničky Jurkovičovej  2025 - ocenenie za najlepší ženský herecký výkon – Tímea Bučková

• Július Barč-Ivan: Matka  - Akademický Prešov 2025 - ocenenie za interpretáciu postavy – Tímea Bučková

• Július Barč-Ivan: Matka  - Belopotockého Mikuláš 2025 - Krajské kolo - strieborné pásmo (návrh na postup na celoslovenské kolo)

• Július Barč-Ivan: Matka  - Belopotockého Mikuláš 2025 - Krajské kolo - ocenenie za najlepší ženský herecký výkon – Tímea Bučková

• William Shakespeare (na motívy): Romeo a Júlia - FEDIM 2025 - Krajské kolo - brondzové pásmo 

• Július Barč-Ivan: Matka  - Gorazdov Močenok 2025 - Prvé miesto