Pavol Jozafát Székely je mladý talentovaný herec, ktorý sa k divadlu NA SKOK pridal v inscenácii Prečo ženy vraždia. Hoci jeho cesta do súboru začala z pozície diváka, dnes už stojí na javisku a prináša postavám nový život. Svojou energiou, citom pre detail a hereckou vášňou sa rýchlo stal súčasťou kolektívu. Okrem pôsobenia v našom divadle ho môžete vidieť aj v Divadle BABADLO, Divadle SCÉNA či ako hosťujúceho herca v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. V tomto rozhovore sa s nami podelil o svoje prvé stretnutie s divadlom NA SKOK, o skúsenosti z príprav inscenácie Prečo ženy vraždia a Matka i o to, čo mu divadlo prináša.
Pavol, pamätáš si na svoj prvý kontakt s divadlom NA SKOK? Bol si najprv naším divákom – čo ťa najviac oslovilo?
V lete to budú už tri roky, odkedy som sa zoznámil s Maťkom a Timkou, a práve vďaka nim som sa dozvedel o divadle NA SKOK. Moja prvá spolupráca s divadlom prišla cez hosťovanie predstavenia Pokuta za hriech, ktoré bolo súčasťou festivalu NA SKOK a pochádzalo z repertoáru školy, ktorú navštevujem – Súkromného konzervatória v Prešove. Už vtedy som cítil, že ide o výnimočný kolektív, v ktorom sa stretáva obrovská vášeň pre divadlo.
Čarovným spôsobom sa to všetko spojilo, keď som prvýkrát ako divák videl inscenáciu Matka. Práve táto hra ma okamžite oslovila svojou hĺbkou, silnou atmosférou a výnimočnými hereckými výkonmi. Získala si ma natoľko, že som si potajomky začal priať, aby som si raz mohol na tomto javisku zahrať aj ja. Vtedy som si ešte nevedel predstaviť, že sa môj sen naozaj splní a ja budem môcť byť súčasťou tohto talentovaného tímu.
Foto: Veronika Šoltysová
Tvoj debut v divadle NA SKOK bol v inscenácii Prečo ženy vraždia. Čím je podľa teba táto inscenácia výnimočná? Máš skúsenosti s komédiami – je to v niečom iné od toho čo si robil doteraz?
Pre mňa je komédia Prečo ženy vraždia výnimočná najmä tým, že mala svoju svetovú premiéru práve v divadle NA SKOK. Je to pre mňa veľká česť, pretože tento projekt ma naozaj veľmi zaujal už od samotného začiatku. Keď sa hovorí o komédiách, určite to nie je len o smiechu, ale aj o tom, ako dokážu reflektovať rôzne stránky ľudskej povahy a spoločenských tém. Vo svojej predchádzajúcej práci som mal niekoľko skúseností s komédiami, ale boli to prevažne školské projekty, ktoré sa viac zameriavali na experimentovanie a učenie sa základov žánru. V tomto prípade je to iné – ide o plnohodnotnú produkciu, ktorá si vyžaduje viac než len zručnosti v herectve. Je tu aj potrebná práca s tempom a interakciou medzi postavami, ktoré sú zároveň plné humoru, ale aj hlbších vrstiev. Táto inscenácia nie je len o vtipných situáciách, ale o tom, ako komédia môže byť nástrojom na preskúmanie zložitých tém, ako sú vzťahy, morálne dilemy a emocionálne konflikty, ktoré postavy zažívajú. A to je niečo, čo ma na tomto projekte fascinuje – že komédia nie je len formou zábavy, ale aj spôsobom, ako sa dotknúť dôležitých a aktuálnych tém.
Foto: Veronika Šoltysová
Matku si videl v premiére – ako divák. Spomínaš si na nejaké momenty, ktoré boli pre teba výnimočné? Aký je to pocit zrazu stáť na javisku a môcť si to všetko zažiť na vlastnej koži?
Celé prevedenie tejto inscenácie bolo pre mňa veľkým umeleckým zážitkom. Už pri premiére ma uchvátila nielen silná téma hry, ale aj jej vizuálne a hudobné spracovanie – krásna scéna, úžasná hudba a precízne premyslená réžia vytvorili silnú atmosféru, ktorá ma ako diváka úplne pohltila. Najviac si spomínam na momenty, keď napätie v hľadisku doslova viselo vo vzduchu – každý pohľad, každé gesto hercov malo svoj význam a celok pôsobil nesmierne autenticky. Keď som sa neskôr ocitol na javisku ako súčasť divadelného súboru, bol to pre mňa úplne nový pocit. Zrazu som už nebol len divákom sledujúcim príbeh z pohodlia hľadiska, ale stal som sa jeho súčasťou – mohol som sa priamo podieľať na jeho vytváraní a prežívať ho z inej perspektívy. Byť súčasťou takéhoto projektu je pre mňa nesmierne obohacujúce. Nielenže mi to dáva priestor rozvíjať sa ako herec, ale zároveň mi to umožňuje lepšie pochopiť proces tvorby divadelného diela – od prvých skúšok až po finálne predstavenie pred divákmi.
Foto: Veronika Šoltysová
Postava Paľa má dosť veľký vývoj a medzi dejstvami sú veľké časové posuny. Ako si pracoval na interpretácii jednotlivých situácií?
Každú situáciu som si rozdelil na viacero častí a snažil sa ju rozobrať do najmenších detailov. Nešlo len o moju postavu, ale aj o to, ako na ňu vplývajú ostatné postavy a akým spôsobom sa mení dynamika vzťahov medzi nimi. Pozeral som sa nielen na svoj text, ale aj na repliky a reakcie ostatných, pretože práve v nich som nachádzal kľúče k tomu, ako sa Paľo postupne mení a vyvíja. Veľké časové posuny medzi dejstvami boli pre mňa výzvou, pretože som musel presne vystihnúť, čo sa s postavou dialo "medzi riadkami" – teda mimo javiska, v neukázaných momentoch príbehu. Hľadal som jemné, ale výrazné zmeny v jeho správaní, myslení a prežívaní, aby bol jeho vývoj pre diváka uveriteľný. Vždy som mal na pamäti, že každý detail – od pohľadu, cez gestá až po tón hlasu – by mal prispieť k tomu, aby sa príbeh a emócia čo najlepšie preniesli na diváka.
Foto: Veronika Šoltysová
Aký je tvoj vzťah s hercami a tvorivým tímom NA SKOK? Čo ti táto spolupráca prináša?
Vďaka divadlu NA SKOK som spoznal úžasných, talentovaných mladých umelcov, ktorí sú nielen skvelými kolegami, ale aj inšpiratívnymi ľuďmi. Mám medzi nimi mnoho priateľov, s ktorými viem, že ma bude spájať vzťah na celý život. Atmosféra v súbore je jedinečná – je plná kreativity, podpory a vzájomného rešpektu, čo ma neustále motivuje posúvať sa ďalej.
Skúšobné obdobia nie sú len o tvrdej práci, ale aj o úžasnej zábave a neopakovateľných momentoch, ktoré si budem dlho pamätať. Spolupráca s týmto tímom mi prináša nielen profesionálny rast a nové skúsenosti, ale aj silné priateľstvá a pocit, že som súčasťou niečoho výnimočného.
Foto: Veronika Šoltysová
Ako sa ti spolupracuje s kolegami v divadle NA SKOK? Zažil si už dve skúšobné obdobia. Posúva ťa to? Dáva ti to niečo?
Samozrejme, že áno. Každé skúšobné obdobie bolo pre mňa veľkou skúsenosťou a obrovským posunom. Boli od seba odlišné nielen žánrovo, ale aj dynamikou práce a počtom hercov, s ktorými som spolupracoval. Napriek týmto rozdielom nás však vždy spájala spoločná snaha o profesionálnu spoluprácu a dosiahnutie kvalitného výsledku.
Každá skúška mi prináša nové poznatky – či už ide o herecké techniky, prácu s emóciami, alebo hľadanie pravdivosti vo vystavaní postavy. Zároveň sa učím fungovať v kolektíve, prispôsobovať sa dynamike súboru a nachádzať rovnováhu medzi vlastnou kreativitou a víziou režiséra. Vďaka tomu sa neustále posúvam ďalej, a to nielen ako herec, ale aj ako človek.
Foto: Veronika Šoltysová
Okrem divadla NA SKOK pôsobíš aj v iných divadlách. Môžeš nám o svojích aktivitách povedať viac?
Áno, okrem NA SKOK sa spolupráca s ďalšími divadlami stala pre mňa veľmi obohacujúcou skúsenosťou. Aktuálne pôsobím v Divadle BABADLO a Divadle SCÉNA, ktoré sa špecializujú na tvorbu pre deti a mládež. Tieto projekty mi umožňujú zapojiť sa do tvorby s mladými divákmi a pre mňa je to výzva – prinášať im zaujímavé príbehy a poučné momenty cez divadelné umenie. Okrem toho pôsobím ako hosťujúci herec v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, kde účinkujem v inscenácii Škola diktátorov.
Foto: Divadlo Jonáša Záborského
Na záver tohto rozhovoru chceme vyjadriť vďaku za možnosť predstaviť vám Pavla a jeho prácu v divadle NA SKOK. Veríme, že ste si užili pohľad na jeho herecký svet a že vás jeho cesta k divadlu zaujala. Ak ste ešte nevideli žiadne z predstavení , v ktorom účinkuje - srdečne vás pozývame do divadla! O mesiac vám prinesieme ďalší rozhovor, ktorý sa zameria na ďalšieho člena hereckého súboru.
Ak vás náš BLOG zaujal, môžete ho ZDIEĽAŤ alebo sa prihlásiť na ODBER!
Comentários